Ako vyzerala Veľká noc na Slovensku pred 50 rokmi
Dnes celé Slovensko oslavuje Veľkonočný pondelok, ktorý je už tradične spojený s množstvom vody a so šibaním, kraslicami i malými štamprlíkmi na zdravie :-) Hoci v dnešnej dobe sú tieto tradičné veľkonočné rituály sprofanované a robené hlavne pre zábavu, kedysi mali oveľa väčší význam - a nebolo tomu až tak dávno. Príkladom je i príbeh pani Márie Ďurdinovej z Veľke Čause (okres Prievidza) spred päťdesiatich rokov, ktorá ročne vyrábala niekoľko tisíc kraslíc, ktoré sa vyvážali i do Ameriky.
"Vajíčko je v kultovej tradícii celej Európy a Ázie ako všeobecný symbol znovuzrodenia a jeho nálezy sa nachádzajú v pohrebiskách od polovice tretieho tisícročia pred našim letopočtom," uviedla etnologička Katarína Babčáková. Vajíčka alebo inak rkaslice, čí pisanky muži dostávali ako odmenu za polievanie a šibanie žien. Polievanie čerstvou potočnou vodou súviselo predovšetkým s očistnými obradmi a šibanie prútmi zas mali prinášať plodnosť. Kedysi ľudia farbili kraslice predovšetkým červenou a žltou farbou, ktoré symbolizujú život, tiež plodnosť a ozdobovali ich motívmi rastlín a zvierat.
Mária Ďurdinová z Veľkej Čause v okrese Prievidza dokázala každý rok namaľovať niekoľko tisíc kraslíc pre Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV). Tie potom ÚĽUV exportoval do zahraničia, a to hlavne do Spojených štátov amerických, kde sa tešili veľkej obľube u našich krajanov.
Mária Ďurdinová z Veľkej Čause
Maľovanie kraslíc však nebolo jednoduché a vyžadovalo si veľkú zručnosť a trpezlivosť. Na vyfúknuté biele vajíčka sa pomocou špendlíka nanášal včelí vosk a vajíčka sa potom farbili. Farbenie a sušenie sa opakovalo toľkokrát, koľko farebných kombinácií bolo zvolených.
Štefánia Dudáková z Domažice sa maľovaním kraslíc zaoberala od malička
Štefánia Dudáková z Domažice
Zdroj článku: TU
Zdroj fotografií: TASR